Koronavírus COVID-19 je novodobý strašiak, ktorý sa nebojí zatiaľ žiadnych liekov a neexistuje proti nemu ani žiadna účinná vakcína. Správa sa ako typický vírus, ktorý môže spôsobiť niekedy iba prejavy mierneho prechladenia, ale vie aj zabíjať.
Čo je na ňom iné ako u iných vírusov je to, že má dlhú inkubačnú dobu a Vy aj 14 dní nemusíte vedieť, že máte v organizme malú nebunkovú časticu, ktorá dokáže aj to najhoršie, zabiť človeka.
Prečo sa na Slovensku musíme obávať koronavírusu viac, ako v iných štátoch?
V prípade, že by sa nový koronavírus objavil vo viacerých prípadoch na Slovensku, musí vláda Slovenskej republiky urobiť to, o čom bohužiaľ pravidelne informujem už niekoľko rokov , ZATVORIŤ HRANICE.
Naše preplnené mestá sa zmenia na tiché ulice, vypredané obchody a prázdne reštaurácia a bary.
Bežný režim štátu EÚ založený na voľnom pohybe osôb, tovarov a služieb sa mení na krízový stav a bohužiaľ až vtedy si uvedomíme našu realitu a význam POTRAVINOVEJ SEBESTAČNOSTI.
Pri 35% potravinovej sebestačnosti neočakávajte, že prídete do predajne a kúpite si všetko na čo máte chuť. Zatvorením hraníc k nám nepríde denne 700 kamiónov potravín, z čoho je takmer 45 kamiónov ovocia zeleniny. A možno ste ani nevedeli, že 50% chleba a pečiva je z dovozu a že dopestujeme si iba 50 % zemiakov a že ovocia a zeleniny máme možno na 30%. Mladí možno pochopia, že vajíčka sa nevyrábajú v sklade Lidlu, ani Tesca a že 60% masla je z dovozu. Aj napriek tomu, že naše Slovensko je v jari celé žlté, podiel domáceho oleja je menej ako 10% a pri 30% sebestačnosti v bravčovom mäse, ho nenahradí ani bravčová masť.
Na dosiahnutie tohto úbohého stavu, ktorý prekročil všetky hranice potravinového rizika a potravinovej závislosti na dovoze potravín zo zahraničia sme minuli od roku 2004 neuveriteľných 11 miliárd EUR. Akurát, že nie na zabezpečenie produkcie potravín, ale na chaty, chalupy, jachty, víly, prepychové sídla a drahé autá, kombajny a traktory na produkciu repky, kukurice a pšenice, z ktorých neuveriteľne bohatne hŕstka pár desiatok ľudí. Na potraviny pre nás všetkých už neostalo.
Pri 35% sebestačnosti sa musíte rozhodnúť, či dáte jesť svojim deťom, alebo zasýtite seba. Ne všetkých sa nedostane...
Nebolo to stále tak.
Ešte pred 30 rokmi sme boli sebestační na takmer 100%.
Každý štát Európy, si dôsledne kontroluje stav potravinovej sebestačnosti v jednotlivých potravinových položkách. Robia to všetky vyspelé štáty EÚ aj dnes, až na naše Slovensko.
Dá sa to ešte zmeniť ?
Zmeniť sa to dá iba tak, že zavedieme systém a poriadok pri prerozdeľovaní dotácií a pokiaľ tým, pre ktorých sú dotácie iba zdrojom zbohatnutia nastavíme strop financovania a začnú sa konečne živiť aj spracovaním surovín a nie iba pustošením našich polí.
Rok 2020 je rozhodujúcim pre stanovenie finančných podmienok a produkčných cieľov na najbližších 7 rokov. Pokiaľ dostane Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka po voľbách 29.2.2020 do správy strana, ktorá je napojená na hocijakú z finančných skupín, alebo niektorého z agrobarónov nezmení sa nič. Kvetnaté predvolebné reči sa zmenia na krutú realitu a peniaze agrobarónov investované do predvolebnej kampane strán a bohužiaľ aj niektorých strán tzv. demokratickej opozície, budú musieť zarábať bohaté úroky.
Je tu aj strana bez oligarchického pozadia, ktorá je pripravená prevziať zodpovednosť za potravinovú sebestačnosť a garantovať prijímanie účinných opatrení na rozvoj vidieka ?
Určite je a má rozpracovaných dostatok konkrétnych legislatívnych opatrení, ktoré garantujú, že v priebehu 10 rokov, bude Slovenská republika sebestačná na minimálne 70% a podiel Slovenských potravín na pultoch predajní bude minimálne 65%. Tou stranou je SME RODINA a na jej webovej stránke si v programe pomoci rodinám od strany 86., môžete prečítať, čo urobiť a ako zabezpečiť to, aby sme aj v krízových situáciách uživili občanov Slovenskej republiky a aby náš vidiek, ktorý má optimálne podmienky na produkciu potravín, začal po dlhých 30 rokoch plniť svoju ekonomickú, sociálnu, spoločenskú, klimatickú a environmentálnu funkciu.
MVDr. Jaroslav Karahuta
kandidát do NR SR č.16. za hnutie SME RODINA
