Potravinová sebestačnosť-vplyv na zamestnanosť, rozvoj regiónov a zdravie obyvateľstva

Autor: Jaroslav Karahuta | 24.2.2016 o 20:04 | (upravené 24.2.2016 o 21:19) Karma článku: 3,05 | Prečítané:  218x

Priaznivé dopady zvýšenia potravinovej sebestačnosti na oblasť zamestnanosti, rozvoja regiónov, krajinotvorbya výživy obyvateľstva.

 

Potravinová sebestačnosť je schopnosť krajiny zabezpečiť domáci trh potravinami domáceho pôvodu.

Väčšina Slovákov si pod pojmom potravinová sebestačnosť predstavujú regále plné potravín,  zabalené v pútavých obaloch  so zaujímavými cenovými akciami.

Teória plných regálov založená na princípe „čo nemáme, to si dovezieme“,  bola prijatá našimi ekonomickými lídrami pred 20 rokmi a bola v oblasti riešenia potravinovej sebestačnosti  nosnou myšlienkou takmer všetkých nasledujúcich vlád až po súčasnosť.

Pod pokrievkou plných regálov spojenou s nekontrolovaným budovaním hypermarketov plných reklám, si bežný občan nevšimol ťažkú morálnu a profesionálnu deformáciu a zvrátenosť, s ktorou sa budeme musieť vysporiadať  v najbližších rokoch.

Prečo hovorím o morálnej a profesionálnej deformácií a zvrátenosti ?

Slovensko sa nachádza viac ako 20 rokov v období riadeného úpadku poľnohospodárstva. Finančné skupiny ovládajúce politikov, prostredníctvom svojich demagógov z finančných skupín ( odborne – finančných analytikov) a ich médií vymývali roky mozgy našim občanom o tom, čo je pre nás dobré a čo je zlé.

Príklady z článku demagóga jednej finančnej skupiny :

  • Preferovať slovenské výrobky len preto, že sú slovenské, je skôr prejavom ekonomického rasizmu, ako patriotizmu.
  • Potravinová sebestačnosť je ekonomický nezmysel
  • V médiách sa pravidelne objavujú články nabádajúce kupovať tuzemské mliečne a mäsové výrobky či akékoľvek iné nepotravinárske produkty. Okrem patriotizmu a väčšieho počtu pracovných miest pre Slovákov sa používa argumentácia, že nízky podiel slovenských výrobkov sa nám môže vypomstiť. S týmito tvrdeniami nesúhlasíme.

                A viete čo je zaujímavé ?

Po roku od publikácie týchto zvrátenosti, tá istá finančná skupina začína s kúpou desiatok tisíc hektárov ornej pôdy na východe Slovenska, kupuje  maloobchodné siete a ide sa realizovať ako dodávateľ kvalitných a cenovo prístupných potravín

Rokmi dôsledne pripravovaný úpadok poľnohospodárstva  a potravinárstva mal za cieľ vytvoriť podprahové cenové podmienky pri nákupe pôdy, aby zisk z ich budúceho predaja nebol na úrovni 10-20%, ale desiatok až stovák percent.

Z pôdy sa stala pre určité skupiny výborná investícia:

Dnešná cena pôdy na východe Slovenska je na úrovni od 1 500 – 3 000 EUR / hektár.  Finančné skupiny dobre vedia, aká je cena pôdy v EÚ. Iba v Poľsku sa cena hektára ornej pôdy pohybuje na úrovni 10 000 – 25 000 EUR / ha. Myslím si, že pokračovať ďalej už nemá zmysel.

Akú úlohu v tomto plánovanom úpadku hralo Ministerstvo pôdohospodárstva ?  

Úlohou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bolo zabrániť každej výraznejšej aktivite, ktorá by zapríčinila zvyšovanie ceny za ha poľnohospodárskej pôdy. Teraz už rozumieme tomu, prečo ministerstvo kládlo väčší dôraz na kontrolu doby spotreby potravín, ako na rozvoj malého a stredného podnikania ? Demagógovia týmto spôsobom pri širokej voličskej základni vytvárali dojem o nadštandardnom záujme ministra o zdravie našich ľudí a boju proti nekalým obchodným praktikám. A ľudia tlieskali.

 Potravinová sebestačnosť  a zamestnanosť

 Zvýšením potravinovej sebestačnosti sa priamo úmerne zvýši aj počet pracovníkov podieľajúcich sa na obrábaní pôdy, pestovaní, chove zvierat a ich spracovaní na polotovary a hotové výrobky.

Momentálne je v poľnohospodárstve zamestnaných okolo 51 500 pracovníkov.  Zvýšením vlastnej produkcie potravín na úroveň susedných štátov , by sme mali dosiahnuť podstatné zvýšenie počtu pracovníkov agrosektoru.

Cieľ je dosiahnuť sebestačnosť na úrovni viac ako 70% a  zvýšiť počet pracovníkov na 100 ha pôdy na úroveň 5,6. 

Momentálne je sebestačnosť na úrovni 40% a počet pracovníkov na 100 ha pôdy je niečo cez 2,8.

Takto by sa v priebehu krátkej doby mohlo vytvoriť až 50 000 pracovných miest

Toto je základná priorita, ktorú chceme dosiahnuť v oblasti pôdohospodárstva.

Ďalšie pracovné miesta sa vytvoria v sektore obchodu a služieb prepojených s poľnohospodárstvom.

Prečo je potravinová sebestačnosť  tak dôležitá pri znižovaní nezamestnanosti ?

  1. Reformami a zmenami v oblasti priemyselnej výroby a stavebníctva sme stratili podstatnú časť pracovných príležitosti na zamestnanie ľudí  s nižším, resp. základným stupňom vzdelania. Vznikla nám armáda takmer 200 000 dlhodobo nezamestnaných, ktorí postupne strácajú pracovné návyky. A práve rastlinná výroba, živočíšna výroba a spracovanie potravín je jediným miestom, ktoré môže poskytnúť prácu tejto skupine Slovákov a to ako vo forme trvalého pracovného pomeru, tak aj formou sezónnych prác.
  2. Regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti ešte pred 25 rokmi patrili medzi ekonomicky prosperujúce oblasti. Ak pominieme niektoré oblasti severného Slovenska , kde došlo okrem utlmenia poľnohospodárstva aj k redukcii priemyselnej výroby, tak všetky ostatné, ale hlavne južné regióny v minulosti prosperovali vďaka  rastlinnej produkcii, pestovaniu  ovocia a zeleniny.

A ak toto zmeníme, tak vrátime do života poľnohospodársky a potravinársky potenciál Košického, Prešovského, Banskobystrického, Nitrianskeho a  čiastočne aj Trnavského kraja.

Spôsob ako dosiahnuť zvýšenie potravinovej sebestačnosti je cesta regionálneho rozvoja

Regionálny rozvoj poľnohospodárstva by sa mal v krátkodobom horizonte stáť pilierom rozvoja stagnujúcej poľnohospodárskej a potravinárskej výroby.

 Regionálny rozvoj budeme podporovať  predovšetkým :

  • Zmenami legislatívy v prospech rozvoja malých a rodinných fariem s výraznou podporou predaja z dvora
  • Podporou domácich a zahraničných investícií v oblasti spracovania surovín a predaja potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu
  • Podporou domácich a zahraničných investícií do zakladania produkčných plôch na pestovanie produktov s vysokou pridanou hodnotou  (sadovníctvo, ovocinárstvo a zeleninárstvo)
  • Podporou domácich a zahraničných investícií na budovanie moderných a energeticky nenáročných skladovacích a spracovateľských kapacít na okamžité spracovanie dopestovaných čerstvých produktov
  • Odvodovými a daňovými stimulmi na zamestnanosť a hlavne zamestnanie rodinných príslušníkov a  dlhodobo nezamestnaných občanov
  • Zriadením regionálnych poradenských tímov v rámci PPA pre poskytovanie poradenských služieb pre farmárov na získanie informácií o možnostiach získania dotácií, prostriedkov z fondov EÚ, informácií o legislatívnych zmenách, spracovanie štatistickej a odbornej dokumentácie pre potreby MPaRV SR.
  • Zmenou systému dotácií  s viazaním na rozvoj zamestnanosti, zlepšenie efektívnosti, štruktúry a kvality poľnohospodárskej produkcie
  • Štátnym programom s príspevkami na budovanie siete farmárskych predajní s pravidelným monitoringom a vyhodnocovaním formou súťaží o najlepší  výrobok.
  • Na komunálnej úrovni s podporou MPaRV SR  organizovať pravidelné farmárske dni na úrovni okresov resp. krajov.
  • Legislatívnymi opatreniami na zabezpečenie takého označovania výrobkov, aby kupujúci mal istotu, že kupovaný výrobok je vyrobený s maximálnym podielom slovenskej produkcie. Zakázať zavádzajúce označenia potravín
  • Podporou EKO a BIO produkcie v rastlinnej výrobe ako aj podporou EKO a BIO v živočíšnej  produkcií, hlavne v horských a podhorských oblastiach Slovenska

Proexportný potenciál slovenského poľnohospodárstva :

Dôležitou súčasťou rozvoja je aj zavedenie proexportného programu na vývoz surovín, polotovarov ako aj hotových výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Proexportný potenciál v poľnohospodárstve môžeme rozvíjať v troch oblastiach :

a) stávajúci export prebytkov obilovín – vychádza z nadprodukcie obilovín a olejnín,  ktoré nie je možné uplatniť na domácom trhu ako surovinu pre pekárenskú a ostatnú potravinársku produkciu a ako krmivo pre živočíšnu výrobu

b) export ovocia a zeleniny – 25 ročná prestávka v intenzívnej produkcií ovocia a zeleniny mala aj jedno pozitívum. Vysoká intenzita produkcie v sadovníctve, pestovaní ovocia a zeleniny je v dnešných ekonomických podmienkach spojená s nadmerným užívaním hnojív  a ochranných postrekov. Dnešné krajiny, ako je napríklad Poľsko, ktoré je svetovým lídrom vo viacerých druhoch ovocia a zeleniny, už nemá priestor na pestovanie bez početných postrekov a intenzívneho využívania chemických látok.   A tu je priestor pre potenciálnych investorov, ktorí majú záujem o pestovanie zdravej produkcie s maximálnym využitím ručného zberu bez prehnaného používania mechanizácie. Výrazné obmedzenie používania, pesticídov, herbicídov a insekticídov  podstatne zlacní pestovanie produktov už aj tak s vysokou pridanou hodnotou.  Vysoko reálny je rozvoj pestovania EKO a BIO produkcie, ktorá na rozdiel od konvenčnej výroby sa vyznačuje stabilnými cenami a možnosťami mať zmluvne zabezpečený odbyt už na začiatku sezóny.

c) export mäsa a mäsových výrobkov – rozvojom regionálnej produkcie sa vytvorí priestor pre      produkciu regionálnych a miestnych špecialít od regionálnych farmárov a producentov mäsových výrobkov s vysokou kvalitou a vysokou pridanou hodnotou. Súčasne v rámci spolupráce s produkčne najsilnejšími štátmi v oblasti produkcie bravčového mäsa ( napr. Dánsko) rozširovať  moderné chovy s uzavretým obratom stáda a súčasne si vytvárať priestor pre výrobu a odbyt kŕmnych zmesí z domácej rastlinnej produkcie. U hovädzieho mäsa je možné rozširovať export o mladé jedince z konvenčných ako aj z ekologických chovov.

Má potravinová sebestačnosť vplyv na krajinotvorbu ?

Rozvoj produkcie domácich potravín má nezameniteľný vplyv na krajinotvorbu, rozvoj vidieka a regiónov a udržanie poľnohospodárskych plôch v trvalo udržateľnej kondícií.

Rozvoj živočíšnej produkcie v podhorských a horských oblastiach výraznou mierou ovplyvní aj rozvoj turizmu a cestovného ruchu. Slovensko má ideálne podmienky na rozširovanie BIO a EKO produkcie, vzhľadom k zdravým porastom  a ekologicky vyhovujúcemu prostrediu podhorských a horských oblastí.

Slovensko je jednou z mala krajín, kde sú geograficky vytvorené podmienky a možnosti na rozvoj turizmu a pri súčasnej podpore poľnohospodárskej produkcie vieme vytvoriť unikátne možnosti na rozvoj  agroturistiky.

Na rozvoj turizmu a agroturistiky je potrebné zriadiť funkčný mechanizmus a systém pomoci na čerpanie prostriedkov z fondov EÚ.

Potravinová sebestačnosť a zdravá výživa

 Zvýšiť úroveň potravinovej sebestačnosti nad 70% a priblížiť sa k potravinovo vyspelým štátom EÚ znamená aj to, že naši občania budú mať prístup k potravinám vyrábaným pod stálym dozorom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Dnes je 60% potravín z dovozu a sami občania čoraz výraznejšie poukazujú často až na nepožívateľnosť niektorých dovozových potravín.

Zahraničný výrobca z dôvodu zníženia nákladov na výrobu často zamieňa štandardné suroviny za lacnejšie náhražky, čo by sa u našich potravín praktický nemohlo stať. Domáci producent okrem kontroly je aj postihnuteľný, kým u zahraničného výrobcu je to problém.

Dôležitým miestom v zdravej výžive je produkcia domáceho čerstvého ovocia  a zeleniny.  

Jednoznačne, ak sa zameriame na rozvoj vlastnej produkcie, tak sa nemôže stať to, aby si naši občania nemohli dovoliť kúpiť jahody, maliny, čerešne, višne, marhule... pretože ich cena je často aj niekoľkokrát vyššia ako exotické citrusové plody pestované od nás tisícky kilometrov.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odporúča dennú dávku ovocia a zeleniny na úrovni viac ako 400 gr. Skutočnosť na Slovensku  je 285 gr, čo je o 40 % menej. 

A takto môžeme pokračovať aj pri ďalších spotrebách nutričné dôležitých potravín pre zdravý život a vývoj nášho obyvateľstva.

  

Košice,  24.2.2016                                                 

MVDr. Jaroslav Karahuta

kandidát na poslanca NR SR č. 52 , hnutie SME RODINA  - Boris Kollár                                              

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?